reklama

Čím viac máme, tým viac chceme...

Sú na svete ľudia, ktorí majú toho v živote príliš... Čo znamená príliš? Pre každého je to niečo iné. No pozrime sa nato z hľadiska tých, ktorí vtom živote nemajú ani to, čo by pre normálne nažívanie na tomto svete bolo potrebné....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

 Pozrime sa nato z hľadiska tých, ktorí ani len neuvažujú otom, ako veľmi by chceli tie nové značkové tenisky,  ísť na dovolenku do Tunisu, ktorí rozmýšlajú ako by sa dostali na Vysokú školu do zahraničia a získali štipendium alebo čo spraviť aby v urýchlenom čase nazbierali peniaze a mohli to ísť prepiť, či preflámovať s partiou a kopu iných vecí... Pozrime sa nato z hľadiska tých, ktorí sa dokážu tešiť a byť šťastní čo i len z malej drobnosti, ktorá im umožní prežiť... Možno si niektorí poviete,že prečo zachádzam až do takých extrémov. Je to preto, lebo nie všetci si dokážeme uvedomiť, že na svete existuje aj takáto extrémna realita, či už z jedneho alebo z druhého hľadiska...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Jaaaaj no samozrejme všeetci si to uvedomujeme.No teraz nepoložím klasickú otázku , že čo preto spravíme , aby to tak nebolo alebo minimálne sa to zmenilo k lepšiemu, ale otázku, či si uvedomujeme, čo všetko máme my?!Či si to dokážeme vážiť?!

 Predpokladám, že asi každý z nás sa aspoň raz v živote prichytil pritom, že prišiel na pár vecí a položil si nasledujúce otázky : „Čo vlastne chcem? Nestačí mi to, čo mám?Veď sa pozri okolo seba, máš rodinu, priateľov, zdravie a chceš stále viac a viac...“ Ak ste sa nikdy neprichytili a tieto otázky ste si nepoložili, budem to brať ako normálnu vec, pretože v tomto terajšom svete je mnoho ľudí, ktorí zabúdajú na ostatných a vidia len seba, svoje uspokojenie, majetok, jednoducho len to, čo majú alebo vlastnia oni. No ak si niekedy niekto z Vás tieto otázky dokázal položiť, tak gratulujem!!! Si na správnej ceste si uvedomiť, aký je svet nespravodlivý, že sa postupom času z nás stávajú ľudia bez citu a bez snahy pomôcť ostatným, ktorí tu pomoc potrebujú viac ako my samy. Hoci sa niekedy druhým pomôcť nedá alebo minimálne nato nemáme prostriedky, ale aspoň nerobíme svet skazeným a sebeckým.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Nechcem vyzerať ako by som tu chcela zviditeľniť a určitým spôsob povzbudiť aj sama seba, ale chcem z vlastných pocitov(preto aj píšem tento článok) vyjadriť to, čo sa vomne dialo, keď som si začala uvedomovať tieto veci... Ani neviem kedy a ako to prišlo no sama som sa prichytila pritom, ako som prosila niekoho v nádeji, že sa to splní, dennodene viac a viac vecí. Mala som stále viac a viac želaní, až som si jedného dňa uvedomila, že som sebecká... Spomenula som si na ľudí, ktorí nemajú čo zjesť, nemajú kde bývať alebo im chýba rodina, či na ľudí ktorí su telesne postihnutí- napr. slepí, ktorí nikdy neuvidia oblohu posiatu hviezdami, západ slnka alebo ľudí, ktorí ho milujú a stoja pri ňom, či sediacich celý svoj život na vozíčku, ktorí sa nikdy nepostavia na svoje nohy, aby mohli ísť na prechádzku alebo ešte ako malý sa hrať na naháňačku so svojími kamarátmi, či hluchonemí, ktorí nikdy nedokážu slovami vyjadriť to, čo by malo pre nich nesmiernu cenu a mnohí z nás to povedia len tak alebo opačne, tieto slová od niekoho počuť...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Uvedomila som si, koľkým ľudom na tomto svete je odoprených toľko krásnych vecí,ktoré nikdy nezažijú,nepocítia... a ja? Mám rodinu, priateľov, zdravie, ľudí, ktorí pri mne vždy stoja... A položila som si otázku, koľko ľudí má to, čo mám ja? Čo viac ešte môžem chcieť? No zmĺkla som...a hambila som sa sama za seba a túžila som odovzdať aspoň kúsok zo svojho šťastia ľudom, ktorí ho nikdy nepocítili a dali by všetko za to aby mali aspoň z časti to, čo mám ja...

 Tieto riadky niesú adresované ľudom, ktorí trpia a v živote im chýba to najdôležitejšie a hoci by som chcela, nevedela by som ako ich povzbudiť, lebo je to veeľmi tažké, no sú adresované ľuďom, ktorí si doteraz nedokázali uvedomiť, čo všetko majú a chcú stále viac a viac... A chcem aby si položili už vopred spomínané otázky, s vlastným svedomím si nane odpovedali a začali si konečne uvedomovať, čo všetko v živote majú... pretože... sú na svete aj ľudia, ktorí sa z maličkostí tešiť dokážu a nepozerajú len nato,čo im v živote chýba, preto sú šťastní...a mali by nám byť vzorom!!! 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

  

Miriama Vízyová

Miriama Vízyová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som úprimny človek,ktorý sa snaží životné motto nielen mať,ale sa ním aj riadiť,pričom chcem aspoň z časti prejaviť svoje myšlienky,názory a nepomáhať tým len sama seba,ale aj osatným... Zoznam autorových rubrík:  básnemoje úvahyosobnéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu