Pokým si nebol,
ani som neverila,
že toto všetko môže byť...
Vetrom spôsobené,
prehýbanie sa stránok listov,
ktoré si mi napísal,
míňajúca sa tuha pera,
písaním do denníka pocitov,
slza stekajúca po tvári,
vyronená rozkošou...
Ostré slnko,
mi hľadí rovno do očí,
ale...
trasú sa mi kolená.
Nevzala by som toto pero
a nerozhodla sa písať...
lebo, pokým si nebol,
bolo všetko inak...