reklama

Som veriaca, ale...

Už odkedy som sa narodila, som bola vychovávaná vo viere, pravej a kresťanskej viere v Boha.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Mesiac potom, ako som prvýkrát zaplakala na tento svet, som bola pokrstená...

Keď som začala rozprávať, mamina ma učila, ako sa správne pomodliť a navykla ma nato, sa prežehnať a porozprávať ( skrze modlitbu) s Bohom, každý večer.

Keď som začala chodiť, každú nedeľu ma brávala do kostola. Chodím tam dodnes.

V treťom ročníku na základnej škole som išla na prvé sväté prijímanie. Po ňom nasledovala oslava, kde sa zišla celá moja rodina. Oslavovali sme ďalšiu sviatosť, ktorú som ako kresťanka prijala, po ktorej som sa konečne mohla vyznať zo svojích hriechov a keď som spáchala nejaké ľahké, opätovným prijímaním hostie, som mohla začať odznova, až kým som sa neprevinila ťažkým hriechom, z ktorého som sa musela vyznať opäť na spovedi...(..., na ktorú sa chodilo každý, prvý piatok v mesiaci).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zo začiatku a po pár rokoch som toto brala ako povinnosť. Tým, že som bola odmalička učená všetky tieto veci pravidelne podstúpiť, som bola nato zvyknutá, až dokonca, ma „hrýzlo svedomie“, keď som hocičo z tohto všetkého vynechala čo i len raz...

Vtedy moja viera spočívala aj vtom, že musím zostať panna až do svadby...

 Teraz sa nad tým len pousmejem...

Je toto naozaj viera? Ustavičné opakovanie toho istého, samé zákazy, podmienky, ustanovenia a hranice? Je toto to, čo by nás malo v živote viesť?

Prišli dni, kedy som si niečo konečne uvedomovala... a vtedy pre mňa viera a kresťanstvo strácali zmysel v ustavičných modlitbách, ružencoch, omšách, spovediach a vtom všetkom...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hľadala som vtom niečo hlbšie...

 Odmietla som pravidelné spovede, veď načo, keď som to robila z donútenia a nevidela som vtom nič viac( nič také, čo by ma napĺňalo.... asi bohužiaľ)...

Mala som z toho divné pocity už aj po tom, čo som videla prístup niektorých „veriacich“, ak sa to tak dá nazvať.... „ Šak čo sa stane, keď spácham jeden hriech? Pôjdem na spoveď a bude mi odpustené!“ Keby som sa teraz opýtala tých, čo šíria jednu z týchto zmyslov kresťanstva, či toto chceli tým všetkým dosiahnúť, boli by zarazení...

Alebo.... taktiež som mierne zavrhla modlitbu a to v zmysle tom, odrecitovávať každý večer tie isté slová dookola, zakončiť ich prežehnaním a ísť spať! To je modlitba? Kňazi vravia, že ňou sa kontaktuješ a rozprávaš s Bohom, vraj je to najúprimnejšia a najosobnejšia komunikácia s ním, ale.... ja toto za komunikáciu nepovažujem. Je azda úprimné, keď už ani nerozmýšľam nad tým, o čo tam ide? Pri ozajstnom rozhovore aspoň viem a som si vedomá toho, čo mu zo srdca vravím, ale modlitbu opakujem už roky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Akí sú to niektorí veriaci, keď sa riadia všetkými tými formálnosťami a nevidia ozajstný zmysel toho všetkého?Poznám jednu pani, ktorá vyšla z kostola a začala sa rúhať... a tvrdí o sebe, že je kresťanka.

Alebo určite všetkým známe babičky sedávajúce každé ráno, či večer v kostole, vidiace vieru len vtomto... pre nich je Boh modla, v pravom a úplnom slova zmysle. No pre mňa nie, pre mňa a v mojom živote je Boh niečím alebo niekým, kto pri mne vždy stojí, vždy mi pomáha, niekým, na koho sa môžem spoľahnúť, kto riadi moje myšlienky ( hoci mi pravdaže dáva na výber) a mnohokrát si vyberiem nesprávne... no pri ktorom viem, že aj to zlé je na niečo dobré. Je pre mňa zásobou sily, nádejí a viery... a sem na zem mi posieľa ľudí, ktorí tu pre mňa, skrze neho znamenajú veľmi veľa...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Myslím, že všetkým najmä tím mladým, by sa mali snažiť tí dospelí, ktorí vidia vieru správne, vysvetliť očom tá viera je a nie vnucovať im, všetky predpoklady, ktoré si cirkev zaumienila, pretože ak to bude takto pokračovať ďalej, kostoly budú prázdne a všetci budú veriť len v samého seba... Čo nieje zléééé, lenže predsa je lepšie nemať všetky starosti a problémy len na našich vlastných pleciach...

Miriama Vízyová

Miriama Vízyová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som úprimny človek,ktorý sa snaží životné motto nielen mať,ale sa ním aj riadiť,pričom chcem aspoň z časti prejaviť svoje myšlienky,názory a nepomáhať tým len sama seba,ale aj osatným... Zoznam autorových rubrík:  básnemoje úvahyosobnéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu