Poznám zopár takých, čo si pravidelne chodievajú po radu i zopár takých, čo bez okolkov povedia vytúženú vetu a tak v zúfalom človeku vyvolajú smútok, zlý pocit nad premýšlaním, čo je vňom také zlé a najmä mu kvalitne nakopnú sebavedomie... A keďsi chce dať človek nato pozor a možno sa vyvarovať malým nedostatkom, ktoré na sebe spozoroval, prestáva byť samým sebou...
Prečo? Prečo nemôžme byť takí, akí byť chceme... Prečo by nás ľudia nemali spoznať aj s nedostatkami... Prečo všetkému čo nevyjde, by sme mali dávať za príčinu to, že sme možno neboli dokonalí?! Nikto nieje dokonalý!!! Keby sme zo seba všetci chceli urobiť čo najdokonalejšieho človeka, keby sme si ustavične dáavali pozor na svoje gestá a slová... nikto by nás nepoznal v pravom svetle, pokiaľ by sme stým neprestali...
Načo existuje tolerancia a kompromisy, keď niekto je schopný Vám jednou jedinou vetou vziať ideály a položiť Vám na plecia vyplyvajúce problémy a zhodiť Vás do ešte väčšieho zúfalstva, v akom už ste...
Naučte sa od seba odraziť túto vetu a to prečo niečo nevychádza a prichádzaju problémy, hľadajte spoločne...