Všetci sa raz „obzrieme dozadu“ a môžeme si povedať, toto malo byť inak, málo som sa snažil, toto som mohol získať, keby som sa vedel premôcť, tamto som nemusel stratiť, ak by som bol dôslednejší alebo sa vedel ovládnuť a toto by som nemal, keby... Je to všetko len na nás? Na našej viere, odhodlanosti, bojovnosti, sile a cieľavedomosti? Alebo sme bezmocní? A čo tak pol na pol...?! Je tu smútok, aby sme sa vedeli usmievať, poznáme šťastie, aby sme mali za čím plakať... Niekto ma vieru, ktorá napĺňa jeho život, iní veria v samých seba a zvyšok je vo výchove a v našom postoji k životu. Všetky veci spolu súvisia a hoci nikto nemá presný recept nato, ako žiť ten pravý plnohodnotný život, sme tu nato, aby sme si mohli vyberať, žijeme pre straty a nálezy, pre pády a spamätania sa, v ktorých môžeme ukázať svoju silu, varovanie a byť vzorom pre ostatných, ktorí si možno vezmú pár skúseností aj od nás. A teda hoci sú tu veci,ktoré neovplyvníme, sú aj také, v ktorých máme hlavné slovo my a preto zabojujme, aby sme boli raz zo sebou spokojní a mohli si povedať aj... Bol som človekom, ktorý sa snažil nesklamať, hoci som trpel, snažil som sa bojovať a pomáhať a hoci som aj zaplakal, chcel som rozdávať úsmev...
Život verzus JA
Poznala som ľudí,od ktorých som nikdy nechcela prijať sklamanie. Mala som veci, ktoré som nikdy nechcela stratiť. Zažila som chvíľe, na ktoré nikdy nezabudnem. A predsa som si zo všetkého vzala niečo, čo mi bude novou skúsenosťou do zvyšného života. Žijeme v tomto svete so smútkom, slzami, depresiami, zhonom a sklamaniami, ale aj so šťastím, úsmevom, pokojom a láskou v snahe žit plnohodnotný život, u každého s inými hodnotami.